Indonesia

        Indonésia, ktorá nesie oficiálny názov Indonéska republika (indon. Republik Indonesia), je jednou z krajín juhovýchodnej Ázie a Oceánie rozprestierajúcou sa na skupine 17.508 ostrovov, vďaka čomu nesie prvenstvo ako najväčšia ostrovná republika sveta. So svojimi 238 miliónmi obyvateľov predstavuje zároveň štvrtú najľudnatejšiu krajinu sveta, a na jej území žije svetovo najväčšia skupina moslimského obyvateľstva.

Indonésia je jednou z geologicky najaktívnejších krajín, v kombinácii aktívnych sopiek a tropického podnebia je domovom hneď niekoľkých sopiek, ktoré ilustrujú interakciu medzi silami endosféry a exosféry, výsledkom čoho sú osobité vulkanické jazerá (napr. Kelimutu, Flores).

Spoločensko-politické usporiadanie : republika s voleným zákonodarným zborom a prezidentom. Vláda v súčasnosti podporuje presídľovaciu politiku v snahe podpory osídlenia na menej obývaných ostrovoch a indonéske obyvateľstvo je vládou pravidelne upozorňované na dôležitosť dodržiavania zásady maximálne dvoch detí v rodine s ohľadom na problematiku populačnej explózie v krajine.

Úradný jazyk : Indoneština, forma Malay, je univerzálnym jazykom v školách a teda používaný ako oficiálny jazyk všetkými indonésanmi v médiách, obchode ako aj politike. Tento jazyk bol vyhlásený za oficiálny jazyk republiky pod názvom Bahasa Indonesia v deklarácii nezávislosti z roku 1945.  Takmer každý indonésan však popri tomto oficiálnom jazyku rozpráva tiež niektorým zo stoviek miestnych jazykov a dialektov.

Počasie – vzhľadom na polohu ostrovov, ktoré ležia prevažne pri rovníku, počasie v priebehu celého roka je horúce a vlhké. Obdobie dažďov začína koncom októbra a končí začiatkom mája, ale dážď sa samozrejme objavuje v priebehu celého roka. Najmenej zrážok sa vyskytuje v priebehu obdobia sucha, ktoré trvá od júla do septembra.  Priemerná vlhkosť vzduchu sa pohybuje na úrovni 70% a priemerná teplota sa pohybuje v priebehu celého roka v rozmedzí 25 – 34 °C.

Niečo málo z histórie : dnešná Indonésia bola jednou z kolísok ľudstva. Jávsky opočlovek vzpriamený, alebo Pithecanthropus erectus, bol nájdený pri Trinil v strednej Jáve v roku 1891. Tento opočlovek žil asi pred pol miliónom rokov na počiatku doby ľadovej, kedy bola Jáva stále ešte súčasťou pevniny. Nebol to ešte ale predchodca dnešných indonésanov. Toto privilégium patrí až ľuďom z Wajaku, ktorých pozostatky staré asi 10.000 rokov, boli objavené na východnej Jáve. Títo ľudia boli zrejme tiež predchodcami austrálskych domorodcov – aborigenes.

Náboženstvo : Indonésia je typická synkretizmom, t.j. prijatím mnohých vier,  čo bolo v minulosti podmienené najmä koloniálnymi snahami rozmanitých národov. V súčasnosti možno povedať, že náboženstvá v krajine sú zložito prepletené v dôsledku postupného vrstvenia na starých animistických vierach a kultoch predkov. Indonésia je najväčším moslimským národom na svete, keďže k islamu sa hlási viac ako 90% všetkého obyvateľstva. V krajine sa však možno stretnúť aj s inými vierami, najmä hinduizmom (na Bali), budhizmom či kresťanstvom. Na druhej strane však krajina nemá žiadne štátne náboženstvo a slobodu vierovyznania garantuje aj ústava a národná filozofia piatich princípov Pancasila.

Hospodárstvo – Indonésia, ktorá bola kedysi hlavným svetovým importérom ryže, je dnes v tejto oblasti v podstate sebestačná. Územie s veľmi úrodnou vulkanickou pôdou produkujú kaučuk, sóju, cukor, palmový olej, čaj, kávu, kakao, banány, kôpor a korenie. Nedohľadné tropické pralesy Indonésie, najmä na Sumatre a Kalimantane (časť ostrova Borneo pripadajúca Indonésii), kedysi tvorili viacej ako polovicu ich celkovej svetovej rozlohy. V roku 1983 ale obrovský požiar spustošil Východný Kalimantan a v súčasnosti sú chránené štátom ako rozlohou druhé najväčšie pralesy, hneď po Amazónii.

Napriek tomu, že väčšina miestneho obyvateľstva sa stále živí poľnohospodárstvom, zohráva priemysel v hospodárstve krajiny stále väčšiu úlohu. Indonésia je najväčším svetovým exportérom skvapalneného zemného plynu a významným producentom ropy, cínu, bauxitu, niklu, medi a uhlia. Zem ako taká je v podstate bohatá, ale rozdelenie príjmov je veľmi nespravodlivé a nerovnomerné.

Kultúra : Indonéske obyvateľstvo tvorí viac ako 300 etnických skupín, ktoré sa stáročia formovali pod vplyvom indickej, arabskej, čínskej a európskej kultúry. Krajina je typická svojimi tradíciami, ktoré sa tu formovali po stáročia a naďalej sú zachovávané. Pre každodenný život indonésanov má mimoriadny význam najmä zvykové právo Adat líšiace sa od oblasti k oblasti a riadiace také udalosti, akými sú napríklad narodenie, sobáš, úmrtie, dedičstvo, príprava pokrmu či vlastníctvo pozemkov. Adat podporuje poverčivosť, solidaritu a vzájomnú toleranciu.

Národná filozofia piatich princípov Pancasila je symbolicky zobrazená na národnom znaku. Vieru v jedného Boha znázorňuje hviezda uprostred, jednotu ľudstva pripomína uzavretá reťaz, ktorej hranaté články symbolizujú mužov a oblé články ženy. Byvol Banteng vyjadruje národnú jednotu, zatiaľ čo banyánová strom, ktorého tesne pletené korene predstavujú solidaritu a silu, symbolizuje vládu ľudu, a to v tradičnej podobe dedinskej demokracie s vodcom. Ryža a bavlna, ktoré predstavujú pokrm a odev pre všetkých, zastupujú piaty princíp – sociálnu spravodlivosť. Štít v národných farbách, bielej a červenej, symbolizuje ochranu a právo na sebaobranu a deliaca vodorovná čiara je symbolom pre rovník. Celý erb nesie Garuda, zlatý orol, v hinduisme dopravný prostriedok boha Višnu a podľa jávskej tradície posvätný vták. Je vždy zobrazovaný so 17 perami na roztiahnutých krídlach, 8 perami na chvoste a 45 perami na prsiach, čo symbolizuje dátum 17.augusta 1945, kedy bola vyhlásená nezávislosť Indonésie. Garuda drží v pazúroch národné heslo „Bhunneka Tunggal Ika“, čo v doslovnom preklade znamená „Je ich mnoho, a sú jedným“, teda Jednota v mnohosti.     

Sport : najpopulárnejšími športami sú najmä bedminton a futbal, pričom šport ako taký je orientovaný predovšetkým na mužov.

Dôležité info „kdyby něco“:

Slovenské veľvyslanectvo v Indonézií:

Veľvyslanectvo SR v Indonézii

Embassy of the Slovak Republic

29, Jalan Prof. Moh. Yamin, SH

P. O. Box 1368

Jakarta

Republic of Indonesia (Indonézia)

tel.:

0062/21/310 10 68

0062/21/392 67 54

0062/21/315 14 29

fax: 0062/21/310 11 80

Email: slovemby@indo.net.id

 

Java

        Ostrov Jáva je 13. najväčším ostrovom na svete a so svojimi 136 miliónmi obyvateľov predstavuje najľudnatejší a zároveň jeden z najhustejšie obývaných ostrovov. Je domovom až 60% indonéskej populácie. Práve z tohto dôvodu je tiež najvýznamnejším centrom indonéskej histórie, odrážajúci vplyv hinduizmu, budhizmu, ale najmä prevládajúceho islamského náboženstva. Na ostrove tiež možno nájsť oblasti s prevažne kresťanským vplyvom, najmä vo väčších mestách a v oblasti Central Java.

Ostrov Jáva je vďaka holandskej koloniálnej nadvlády v súčasnosti najrozvinutejší ostrov Indonésie. Jávska ekonomika je orientovaná najmä na poľnohospodárstvo, pričom rozhodnujúci význam má najmä pestovanie ryže. Sušenie ryže priamo pri preplnenej ceste nie je ničím výnimočným. Počas holandskej koloniálnej nadvlády sa na ostrove tiež rozšírilo pestovanie cukrovej trstiny, gumovníku, kávy a čaju. V priebehu 19. a 20. storočia získala jávska káva svetovú popularitu, a práve preto je dnes označenie ´Java´ synonymom kávy.

Jáva a predovšetkým Jakarta sú známe svojou osobitnou kultúrou – Betawi. V priebehu storočí sa vyvíjala pod vplyvom čínskej, arabskej, portugalskej a holandskej kultúry, vďaka čomu získala svoju pestrosť. Názov „Betawi“ je odvodený od Batavia, starého pomenovania kapitána v priebehu holandskej nadvlády.

Hlavné mestá: Jakarta, Bandung, Semarang, Surakarta, Yogjakarta, Malang

Transport:

• lietadlo – najväčšie letisko na Jave, ktoré sa využíva okrem iného najmä na medzinárodné lety je letisko v Jakarte (Soekarno-Hatta International Airport). Okrem toho vnútroštátnym letom sa možno dostať aj do Yogjakarty či Denpasaru. Medzi najlacnejšie letecké spoločnosti na ostrove patria najmä Air Asia obdobná európskemu Ryanair-u. Letisko Soekarno-Hatta má veľmi dobré autobusové spojenie s hlavnou jakartskou vlakovou stanicou Gambir, preto sa netreba dať hneď pri východe z letiskovej budovy zlákať taxikárom, ktorý za niekoľkokilometrovú cestu pýtajú toľko, koľko iní indonésania zarobia za 3 dni,
• vlak – Java je jediným z indonéskych ostrovov, na ktorom je vybudovaná železnica. Vlakom sa dá dostať v zásade do všetkých väčších miest na ostrove, pričom k dispozícii sú hneď tri triedy. Prvá trieda je porovnateľná s našimi vlakmi po rekonštrukcii, samozrejmosťou je televízia, klimatizácia, deky a vankúše, ktoré cestujúci ocení najmä počas dlhých nočných prejazdov. Ďalšie dve triedy sú síce nižšieho štandardu, ale v zásade sa veľmi neodlišujú od našich starých vlakových súprav, s ktorými sa máme možnosť občas stretnúť ešte aj dnes. Ich nespornou výhodou v porovnaní s prvou triedou je však podstatne nižšia cena, keďže cena prvej triedy sa pohybuje približne na úrovni našich rýchlikov, čo je na miestne pomery mimoriadne veľa. Napriek tomu, očakávať poloprázdne vagóny sa nevypláca.
• shuttle bus – autobusom sa nedá prejsť priamo z Jávy na Bali, ale na ostrove je k dispozícii množstvo autobusov, ktoré spájajú tieto ostrovy s využitím trajektu, pričom v cene lístku je obsiahnutý už aj trajekt. Treba však počítať s pomerne zdĺhavými presunmi vzhľadom na miestnu dopravnú situáciu a nie úplne vyhovujúce miestne komunikácie. Je to však zážitok na celý život. Typickým znakom indonéskych kamikadze šoférov je trúbenie pred každým predbiehaním, teda cca. každých 10 minút. Takáto cesta busom napr. z Yogjakarty do Denpasaru trvá okolo 15-16 hodín. Zvláštnosťou pre zhýčkaného európana je, že v týchto autobusoch je dovolené fajčiť, a je tam smrad.
• taxi – všeobecne sa odporúča využívať služby registrovaných taxislužieb, akými sú napr. BlueBird alebo SilverBird

What to see:

Jakarta – hlavné mesto celej Indonésie predstavuje jedno z najľudnatejších miest sveta. Rozprestiera sa na rozlohe 661,52 km² , čo ju zaraďuje na pozíciu 10. najväčšieho mesta na svete, a žije tu okolo 9,5 miliónov ľudí. Spolu s aglomeráciami má celá metropolitná oblasť až 18 miliónov obyvateľov. 

Správa mesta - Administratívne Jakarta nie je mesto, ale provincia so zvláštnym stavom ako hlavné mesto Indonézie a spravuje ju nie starosta, ale guvernér. Ako provincia je rozdelená na 5 miest, z ktorých každé spravuje starosta a jedno regentstvo, ktoré spravuje regent. Je rozdelená na strednú, západnú, východnú, severnú a južnú Jakartu a jediným regentstvom je Tisíc ostrovov, pôvodne časť severnej Jakarty.

Doprava – vzhľadom na počet obyvateľov má Jakarta s dopravou výrazný problém. Stále sú tu citeľné nedostatky verejnej hromadnej dopravy a výstavby cestných komunikácií, ktoré sú prevažne okupované súkromnými vozidlami. Jakarta napriek svojej obrovskej rozlohe nemá vybudované metro, celkom zaujímavo tu však funguje autobusová MHD prevádzkovaná dopravnou spoločnosťou TransJakarta. Týmito autobusmi sa za 3.500,- Rp (teda v prepočte asi 30 centov) dostanete z jedného konca mesta na druhé. Je to však poriadne bludisko, nápadne pripomínajúce práve sieť metra, pričom cestujúci nevystupuje z autobusu priamo na ulicu ale do železného tunela, ktorým sa za niekoľko minúť môže dostať k ďalšej zastávke bez toho, aby z tunela vystúpil. Tento totiž vedie ponad viacprúdové cesty, mrakodrapy aj bežné ulice. V okrajových častiach mesta, kde už táto autobusová sieť nie je vyvinutá premávajú miniatúrne červené mikrobusy, ktoré zbierajú ľudí kdekoľvek ich pri ceste zbadajú. Prepravovať sa miestnymi spojmi je jednoducho zážitok na celý život ;)

Hlavné železničné stanice v Jakarte sú Gambir (lokalizovaná na východnej strane Merdeka Square, bola postavená holandskými kolonizátormi pred 2. sv. vojnou a renovovaná v roku 1990), Jatinegara, Manggarai, Tanah Abang, Jakarta Kota a Pasar Senen.

Ubytovanie – sieť hotelov na ulici Jalan Jaksa, ktorá sa nachádza blízko hlavného námestia, je ideálnym východiskovým bodom. Len niekoľko desiatok metrov odtiaľ sa tiež nachádza vstup do autobusovej siete TransJakarta.

Zaujímavosti Jakarty:

Merdaka Square (Medan Merdaka) – Námestie slobody predstavuje rozľahlé otvorené srdce mesta, dookola obkrúžené úradmi. Kedysi bolo využívané ako vojenské cvičisko a ešte predtým ako pastvina pre dobytok. Nad námestím sa týči známy Monas (národný pamätník), 110 metrov vysoký obelisk z talianskeho mramoru s Pochodňou nezávislosti, žiariacou na vrchole. Na jej plameň bolo použitých 35 kg lístkového zlata.

(Museum Pusat) Národné museum – je umiestnené na západnej strane Medan Merdaka. Bronzového slona stojaceho pred múzeom daroval v roku 1871 siamský kráľ výmenou za predmety z Borobuduru. Okrem iného sa v múzeu nachádza mimoriadne vzácna zbierka orientálneho porcelánu, ktorá je jednou z najväčších a najcennejších mimo hranice Číny.

Taman Mini Indonesia Indah – jedna z najvýznamnejších jakartských atrakcií rozprestierajúca sa na rozlohe 120 hektárov. Jej cieľom je predstaviť návštevníkom v zmenšenej podobe celú zem v rámci jednotlivých pavilónov, ktoré reprezentujú jednotlivé provincie a ich kultúru. Nachádza sa tu množstvo múzeí, svätostánky, orchideová záhrada, reštaurácie, ukážky miestnej hudby na pomerne zvláštnych hudobných nástrojoch, ukážky architektúry a oblečenia typické pre jednotlivé ostrovy a oblasti Indonesie, suvenírshopy, ktoré sa môžu stať lahkým zdrojom inšpirácie pred odchodom do Európy, nakoľko Taman Mini bol vybudovaný prioritne pre miestne obyvateľstvo a nie je to vyhľadávaná turistická atrakcia, ceny sú výrazne nižšie ako na iných turisticky vyhľadávanejších miestach. Ľahko tu nájdete napríklad práve perlové náhrdelníky a náušnice za pár eur.

Myšlienka vybudovať zmenšeninu Indonésie sa zrodila v hlave bývalej prvej dámy krajiny, Siti Hartinah, známej tiež ako Tien Suharto. Jej snahou bolo sprístupniť takouto formou chudobnejšej časti obyvateľstva možnosť spoznať svoju domovinu a podporiť tak vo vedomí ľudu národnú hrdosť. Projekt označený ako „Indonesia Miniature Project“ sa začal realizovať v roku 1972.

Yogjakarta – v roku 1946 bola Yogya krátko hlavným mestom Indonésie a revolučné vedenie sídlilo v jej paláci. Centrom turistického života je ulica Jala Malioboro. Dominantnou mesta je Kraton, sultánsky palácový komplex. Na architektúre mesta, napríklad na budove Bank Indonesia alebo Main Post Office, je viditeľný vplyv holandskej koloniálnej nadvlády.

Cenným pomocníkom sa tiež môže stať ujo na informačnom centre na vlakovej stanici, ktorý tam snáď sedí celé dni a noci a veľmi ochotne vám pomôže pri výbere hotela, jeho rezervácii, či dojednaní auta aj so šoférom, ktorý  bude turistov ochotne voziť celý deň a pri troche šťastia sa od neho tiež dozviete čo to o miestnej kultúre. V tesnej blízkosti mesta sa nachádza najaktívnejšia sopka ostrova – Gunung Merapi, , ktorá sa týči do výšky 2.968 m a naposledy vybuchla v októbri roku 2010, o čom svedčia neodpratané nánosy čiernej lávy pozdĺž cesty. Yogya je navštevovaným centrom najmä vďaka blízkosti významných svetových stavieb – Borobudur a Prambanan.

Borobudur -  budhistický chrámový komplex nachádzajúci sa 40 km od Yogjakarty, býva často označovaný ako najväčší monument na celej južnej pologuli, nepochybne mu však patrí prvenstvo medzi všetkými budhistickými stavbami sveta. Neexistujú žiadne zachované záznamy o tom, kto vlastne tento komplex vybudoval a čomu mal primárne slúžiť. Predpokladá sa však, že stavba bola vybudovaná okolo roku 800 n.l., čo zodpovedá obdobiu vládnutia dynastie Šailendrovcov. Jeho výstavba trvala pravdepodobne 75 rokov. Asi o 200 rokov na to bol komplex opustený a začal zarastať džungľou. Keď ho v roku 1815 objavil Stamford Raffles, bol celý zarastený miestnou vegetáciou. Až začiatkom 20. storočia (v roku 1907) začali holanďania realizovať rekonštrukciu, ktorá pokračovala v 70-tych a 80-tych rokoch s podporou UNESCO a následne v roku 1991 bol tento monument zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Komplex býva aj v súčasnosti využívaný na realizáciu obradov, raz ročne sa tu schádzajú budhisti aby tu oslávili sviatok Vesak.

Popis stavby: Chrám postavený na návrší má tvar terasovitej pyramídy. Vysoký je 34 metrov a podľa odhadov obsahuje vyše 55 000 kubických metrov kameňa. Päť hlboko položených terás má štvorcový pôdorys a predstavujú štádiá ľudského života na ceste k dokonalosti. Nad tým sú položené tri kruhovité terasy symbolizujúce duchovný svet. Na horných terasách sú rady svätýň (stúpy). Posledná rozľahlá stúpa symbolizuje nirvánu, konečné oslobodenie a realitu. Každá stúpa má zvonovitý tvar a vnútri skrýva jednu Budhovu sochu. Rozdielne gestá rúk jednotlivých sôch poukazujú na rozličné aspekty budhistického učenia.  Celkový počet budhov v komplexe dosahuje číslo 504. Na vrchole komplexu, uprostred najvyššej terasy sa nachádza svätyňa s priemerom 15 m, symbolizujúca najvyšší cieľ budhizmu nirvánu, duchovnú slobodu a nebo.

 

Prambanan -  hinduistický chrámový komplex nachádzajúci sa 17 km od centra Yogjakarty je situovaný na malebnej planine, obklopený ryžovými poliami a dedinkami, a predstavuje najväčšiu hinduistickú stavbu juhovýchodnej Ázie. Rovnako ako Borobudur, bol aj Prambanan zaradený v roku 1994 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.  Komplex bol vybudovaný v priebehu 10 storočia za vlády dvoch kráľov, Rakai Rakai Pikatan a Balitung Maha Sambu, počas vlády dynastie Sanjaya. Onedlho po jeho vybudovaní však bol, podobne ako Borobudur, opustený a začal chátrať.

Popis stavby: Chrámový komplex obsahuje tri hlavné chrámy zasvätené hinduistickým bohom Brahmovi, Shivovi a Vishnu. Všetky tri chrámy sú orientované na východ a sú symbolom ´Trimurti´ v hinduistickej viere. Každý z týchto chrámov má ešte svoj pridružený menší chrám orientovaný na západ, menovite Nandini pre Shivu, Swan pre Brahmu a Garuda pre Vishnu. Najzaujímavejším z nich je chrám Garuda, ktorý sa nachádza v blízkosti chrámu zasvätenému bohovi Vishnu. Tento chrám je spájaný s príbehom o vtáčom mužovi menom Garuda Garuda, magickom vtákovi z hinduistickej mytológie, ktorý bol celý zlatý, mal bielu tvár, červené krídla, pričom zobák a krídla mal ako orol. Hlavná chrámová veža sa týči do výšky 47 metrov, čím presahuje výšku Borobuduru o celých 5 metrov.

Bromo -  jedna z najvýznamnejších jávskych sopiek, ktorá je miestnym obyvateľstvom považovaná za svätú. O vzniku miestnych posvätných sopiek rozpráva povesť, podľa ktorej kedysi dávno jeden mocný obor držal svoju krásnu dcéru v úkryte pred nebezpečenstvom vo svojej horskej chatrči. Nakoniec sa jej však podarilo dostať sa von do sveta. Všetko ju okúzľovalo ale najmä pohľadný mladík, prvý muž, ktorého okrem svojho otca v živote stretla. Bol to syn iného horského obra, Broma. Obaja otcovia však boli zarytými nepriateľmi. Dcéra sa vyhrážala, že pokiaľ im bude otec brániť v láske, radšej skočí do Bromovho ohnivého kráteru. A tak dal otec dievčaťa jej milencovi nesplniteľnú úlohu: od západu do východu slnka mal okolo Broma vytvoriť more piesku. Ak by sa mu to podarilo, môžu zostať milenci spolu... Mladík sa dal po západe slnka s pomocou jedného batoku (misky z kokosového orechu)  do práce. Žiarlivý otec jeho milej však ešte pred východom slnka zakotkodákal ako kohút a všetko vtáctvo v dedine ho nasledovalo ako zbor. Mladík, ktorý si myslel, že už vychádza slnko, odhodil v zúfalstve svoju misku, ktorá sa premenila na Mt. Batok. Pokým slnko skutočne vyšlo, mal ešte čas zvolať na svoju stratenú nevestu „Kembang Manis“ (Slavdý kvet) a potom obaja skameneli. Zlomený Bromo dodnes truchlí nad svojim synom a vysiela k nebesiam vzdychy v podobe dymu. Pokoj získa až vtedy, keď obaja milenci dosiahnu to, po čom túžili.

Gunung Bromo je stále aktívnou sopkou s hlbokým kráterom s priemerom 800 m, z ktorého permanentne stúpa dym. Teplota na vrchole Mt. Bromo sa pohybuje v rozmedzí 5 – 18 °C.  Caldera okolo sopky je naplnená šedým pieskom (v rozlohe asi 10 km) známym ako Sand Sea. V caldere sa tiež nachádzajú ďalšia sopka, a to spiaci vulkán Mt. Batok so svojím takmer dokonalým kuželovitým tvarom. Na dne caldery sa permanentne drží hmla dodávajúca miestu mysterióznu atmosféru. Túto kulisu ešte z juhu dotvára sopka Semeru. Na južnej strane sa tiež nachádza rozsiahla náhorná plošina členená dolinami a niekoľkými malými jazierkami, rozprestierajúcimi sa až k úpätiu sopky Semeru.

Obyvateľmi národného parku sú prevažne domorodci vyznávajúci hinduizmus, čo je na islamskú Jávu dosť nezvyčajné. Podľa miestnej legendy ide o potomkov členov kráľovskej dynastie Majapahit, ktorí boli kedysi dávno vyhnaní do exilu do tejto nebezpečnej oblasti. Napriek potenciálnej hrozbe, ktorú Mt. Bromo nesporne predstavuje, miestne obyvateľstvo vyzerá byť najvác v pohode.

-    v okolí národného parku sa nachádzajú 4 vstupné brány do tejto oblasti, a to Probolinggo (najdostupnejšie verejnou dopravou, podľa google.maps je od Yogjakarty vzdialené „len“ 378 km), Wonokitri / Wonokerto (je najbližšie z mesta Surabaya, ale len súkromným dopravným prostriedkom, pričom cesta trvá okolo 5 hodín), Ngadas a Lumajang (podľa google.maps je od Yogjakarty vzdialené 422 km),

-         turisti zväčša vyrážajú na trip z malého mestečka Ngadisari (podľa google.maps sa nachádza 44 km od Probolinggo, alebo 72,5 km z mesta Malang) alebo Cemoro Lawang, ktoré sa nachádza asi 6 km severovýchodne od Broma. Okrem iného sa tu dá ubytovať aj v menších hoteloch, The Bromo Guest House alebo tu možno tiež kempovať? Výstup ku kráteru odtiaľto trvá približne dve hodiny peši, alebo 1 – 1,5 na poníkoch, ktorí sa tu dajú prenajať. Výstup by mal začať po polnoci, pričom treba byť pripravený na mrazivé nočné počasie s teplotou len 0 -5 °C (súčasťou výbavy by preto mali byť aj rukavice ako ochrana pred mrazivou zimou),

-         turisti tiež obľubujú výstup na samotný okraj krátera po 249 schodoch, ktorý zároveň ponúka možnosť zahliadnutia unikátneho úkazu – krátera v kráteri,

-   východ slnka začína v čase medzi 5-6 ráno, samozrejme za predpokladu, že nie je príliš oblačná obloha, preto sa odporúča vydať sa na trek okolo 3 a.m.,

-         piesočná oblasť Tengger je štátom chránená od roku 1919 a je považovaná za jedinú oblasť v Indonésii, a možno aj na celom svete, so znakmi oceánu a jeho piesku v nadmorskej výške nad 2.000 mnm.

Semeru – najvyššia sopka na ostrove, ktorá sa týči do výšky 3.676 m. Nachádza sa na juh od sopky Bromo, v Bromo Tengger Semeru National Park, a je súčasťou najväčšieho vulkanického masívu tiahnuceho sa od kaldery Tengger. Ide o pomerne aktívny vulkán, ktorý v priebehu 19. a 20. storočia vybuchol viac ako 50krát, pričom prevažne išlo o menšie erupcie. Súčasná aktivita sa začala v auguste 1967 a sú pre ňu charakteristické menšie erupcie, ktoré sa opakujú v pravidelných približne 10-minutových intervaloch.

Mt. Merapi – najaktívnejšia sopka na ostrove Java vybuchujúca v pravidelných 1-5 ročných intervaloch od roku 1548, ktorá sa týči do výšky 2.968 m. Ide o jeden z najaktívnejších a zároveň najnebezpečnejších stratovulkánov na svete, nachádzajúci sa medzi Centrálnou Jávou a Yogjakartou, vo vzdialenosti asi 28 km severne od mesta. Názov ´Merapi´ v indonéštine znamená ohnivá hora (ind. ´meru´ - hora a ´api´ - oheň). Dym z krátera je viditeľný najmenej 300 dní v roku. Posledná väčšia erupcia sopky nastala koncom októbra 2010, kedy indonéska vláda nariadila evakuáciu 370.000 ľudí žijúcich v dedinách vo vzdialenosti 20 km od vulkánu. Išlo o najväčšiu erupciu po 100 rokoch, pri ktorej zahynulo viac ako 190 ľudí.  

Kawah Ijen – dominantou východného cípu Jávy je 6 vulkanických vrcholov plošiny Ijen, ktoré sú zároveň jedným z hlavných zdrojov síry pre chemický priemysel. Ijen sopečný komplex tvorí skupina stratovulkánov  nachádzajúcich sa v kaldere (kotlovitom krátere sopyky) Ijen, ktorý má šírku cca. 20 km.

• nachádza sa vzdušnou čiarou asi len 10 km od prístavného mesta Ketapang, z ktorého vyrážajú trajekty na Bali,

 

Bali

        Ostrov Bali sa nachádza na západnom konci súostrovia Malé Sundy a patrí medzi jednu z 33 provincií Indonésie s hlavným mestom Denpasar. Ostrov sa rozprestiera na rozlohe 5.632 km², pričom od východu na západ je ostrov široký cca. 153 km a zo severu na juh prilbližne 112 km. Napriek pomerne malej rozlohe sa na ostrove nachádza hneď niekoľko kopcov presahujúcich nadmorskú výšku 3.000 m, pričom najvyšším z nich je aktívny vulkán Mount Agung (3.142 m), označovaný tiež ako „matka hora“.

Na ostrove dnes žije vyše 3,5 milióna obyvateľov. Špecifikom tohto ostrova v porovnaní so zvyškom Indonésie je zastúpenie náboženských skupín. Kým na zvyšných ostrovoch výrazne prevažuje islam, na Bali sa až 93% obyvateľov hlási k balijskému hinduizmu. Balijský hinduizmus predstavuje kombináciu miestnej viery, budhizmu a hinduismu, ktorý sa na ostrov dostal z južnej a juhovýchodnej Ázie. A práve rozmach islamu na Jáve, ktorý znamenal odchod hinduistickej šľachty, kňazov a umelcov na iný ostrov, na ktorom by mohli slobodne vyznávať svoju vieru, výrazne ovplyvnil balijskú históriu. Balijský hinduizmus dodnes riadi každú etapu života tunajšieho ľudu, od zrodenia cez oslavy dospievania či pilovanie zubov, rituálne únosy predchádzajúce svadbe až po radostne slávené kremačné obrady.

Ostrov Bali je v súčasnosti turistami vyhľadávaný nielen pre krásne pláže, ale aj pre rozvinuté umenie ako tanec, sochárstvo, maľby, hudbu či spracovanie kože a kovu. Ostrov je lemovaný koralovým útesom. Kým na juhu ostrova môžu turisti obdivovať najmä nádherné biele pláže, sever a západ je zasa pokrytý čiernym vulkanickým pieskom.  Čierne pláže medzi mestami Pasut a Klaringdukuh, s výnimkou Chrámu Tanah Lot, nie sú priliš navštevované turistami.

Na tomto indonéskom ostrove si na svoje prídu aj milovníci prístrojového potápania, ktorí si chvália najmä pláž Balina. Odtiaľ je tiež možné zariadiť výlet k Nusa Penida a na severozápade ležiaci ostrov Menjangan. Tieto ostrovy spolu s Tulambenem na severovýchodnom pobreží ponúkajú jedno z najlepších potápaní na Bali.

 

Lokalita: Lesser Sunda Islands

Hlavné mestá: Denpasar, Singaraja, Kuta, Ubud

Transport:

• trajektom (public ferry) z Javy na Bali (spojenie medzi mestami Ketapang/Java -Gilimanuk/West Bali jazdí každých 15 - 30 minút 24 hodín denne (trvanie do 30 minút) , alebo medzi mestami Lembar – Padang Bai (trvanie cca. 3,5 hodiny). V meste Gilimanuk si však treba dať pozor na miestnej autobusovej stanici. Neplatí tu totiž žiadny cestovný poriadok a autobus vyrazí vtedy, keď sa naplní. Čiže kľudne sa môže stať, že aj o dva dni. Vtedy netreba zúfať, vždy sa nájde nejaký dobrák, ktorý za príplatok naštartuje svojho tátoša a odvezie zhýčkaných turistov kam si zmyslia;
• lietadlo – celý ostrov Bali má len jedno letisko – Ngurah Rai Airport, ktoré je považované za súčasť Denpasaru. Napriek tomu, že za vstupnú bránu do Indonésie je považovaná Jakarta, z/do Denpasaru možno realizovať tiež niekoľko medzinárodných letov. Napriek pomerne moderne vyzerajúcemu interiéru si tu však treba dať pozor na šváby, ktorých sme tu videli za celý pobyt najviac,
• shuttle bus – najlepšia autobusová spoločnosť je Lorena, je o niečo drahšia ako ostatné spoločnosti, ale súčasťou býva štandardne aj fungujúce WC.
• vlak – Balijská vláda a Indonesian Train Company podpísali medzi sebou Memorandum o porozumení, na základe ktorého by mali byť na ostrove vybudovaných až 565 km železničnej trate. Predpokladaný dátum začatia výstavby je rok 2015, kým tam pôjdeme to asi nestíhajú..;)

What to see:

West Bali National Park -  situovaný v severozápadnej časti ostrova, pokrýva oblasť o rozlohe 190 km², čo predstavuje takmer 5% celej rozlohy ostrova. Severnú časť parku lemuje 1.000 metrov dlhá pláž, útes a malé ostrovčeky. Vstupnou bránou do parku je prístavné mesto Gilimanuk, kde každých 15 – 30 minút pristáva trajekt z Jávy. 

Lovina – letovisko nachádzajúce sa na severnom pobreží ostrova, ktoré je známe najmä svojim výskytom početných skupín delfínov, ktoré sa dajú pozorovať na malých miestnych loďkách z tesnej blízkosti. Pre milovníkov týchto morských cicavcov je tiež pripravená možnosť plávania s delfínmi v hotelovom bazéne, ktorá je napríklad v porovnaní s rovnakou možnosťou dostupnou v Egypte podstatne lacnejšou záležitosťou. Je však potrebné objednať sa vopred, pretože denný program v bazéne je stopercentne prispôsobený životu a potrebám delfínov, čo možno len oceniť ;)

Pura Besakih -  najvýžnamnejší chrám na ostrove nachádzajúci sa na úpätí sopky Mount Agung. Väčšina obyvateľov ostrova Bali sa vyberie aspoň raz ročne na toto pútne miesto.

Ubud -  kultúrne centrum ostrova, ktoré spolu s malými okolitými dedinkami preslávili najmä tunajší maliari a sochári.

Monkey Forest Temple -  prírodná rezervácia a chrámový komplex v meste Ubud. Je domovom približne 340 opíc tvoriacich 4 skupiny okupujúce rozličné časti parku. Monkey Forest je skutočne miestom, ktorého vládcovia sú malí výmyselníci pripravený obrať nepozorného turistu o čokoľvek, čo by sa im aspoň trošku mohlo hodiť. Heslo "ponukni prst, odtrhnú ti celú ruku" tu platí doslovne a treba si dať dobrý pozor na to, ktorému malému mimoriadne sympatickému opičiakovi svoj prst podáte, pretože ani sa nenazdáte a kmáše vám super drahé okuliate z Auparku... Prípadne na vás vycerí zubiská a la pes baskervilský a v strachu o vlastný kurací život sa odkotúľate zasa o dúm dál...  V parku sa popri celom rade rozličných druhov stromov nachádza Chrám Pura Dalen Agung Padangtegal, Chrám „Holy Spring“ bathing a chrám využívaný pri pohrebných ceremóniách.

Temple of Tanah Lot -  hinduistický chrám nachádzajúci sa vo vzdialenosti 20 km od Denpasaru (Tabanan), ktorý popri tisíckam turistov láka najmä pútnikov z celého sveta. Chrám sa nachádza na útese, ktorý je permanentne obklopený prílivovou vodou. Chrám je jedným zo skupiny „seven sea temples“ nachádzajúcich sa na balijskom pobreží.

Hovorí sa, že chrám vybudoval v 15. storočí kňaz Nirartha, ktorý toto miesto objavil pri svojej ceste po ostrove a označil ho za posvätné a vhodné miesto pre uctievanie balijských bohov mora.

Oblasť chrámu je v súčasnosti najvác komerčná, pri vstupe sa platí poplatok a k chrámu sa môže turista dostať len chodníkom lemovaným množstvom obchodíkov so suvenírmi, takže žiadna romantika nehrozí. Práve naopak, človek je z každej strany oslovovaní potenciálnymi predajcami, čo môže krehké stredoeurópske typy poněkud vyviesť z miery ;)

Seven Sea Temples -  sedem chrámov tvoriacich reťaz na severozápadnom pobreží ostrova Bali vystavaných tak, aby z jedného bolo možné dovidieť na ďalší. Ide o skupinu významných chrámov vybudovaných v priebehu 16. storočia kňazom Nirarthom, a zahŕňajú:

• Pura Gede Perancak – južne od Negara
• Pura Rambut Siwi – východne od Negara
• Pura Tanat Lot – západne od Canggu a južne od Tabanan
• Pura Luhur Uluwatu – severozápadná časť polostrova Bukit
• Pura Mas Suka – južná časť polostrova Bukit, blízko Green Ball Beach
• Pura Sakenan – medzi Benoa a Sanur
• Pura Pulaki – severovýchodne od Gilimanuk

Pura Ulun Danu Bratan -  najvýznamnejší vodný chrám na ostrove Bali nachádzajúci sa na brehoch jazera Bratan (Danau Bratan) v horách neďaleko mesta Bedugul – horského mesta vo vnútrozemí ostrova asi 48 km od Denpasaru (medzi mestami Denpasar a Singaraja). Chrám bol vybudovaný v 17. storočí kráľom Mengwi a je venovaný Dewi Danu, bohyne vôd. Je miestom cirkevných ceremónií a púti realizovaných v snahe zabezpečiť si dostatok vody. Jazero Bratan je sopečného pôvodu a vypĺňa kalderu, ktorá je najvýznamnejším zdrojom vody v tejto balijskej vysočine. Neďaleko chrámu je vo výške 1.239 metrov nad morom situovaná malá dedinka, ktorá je centrom danej lokality a nachádza sa tu úžasná botanická záhrada. Vodné chrámy slúžia celému regiónu, dolu prúdom sa však nachádza celý rad menších vodných chrámov, ktoré sú špecifické pre každé zavlažovacie združenie (subak).

Pura Ulun Danu Batur -  jeden z najvýznamnejších chrámových komplexov ostrova Bali, vybudovaný až v roku 1926. Podobne ako Pura Ulun Danu Bratan je situovaný na brehu jazera Batur, kráterovom jazere lemujúcom aktívny vulkán Mt. Batur. Význam tohto jazera spočíva v zabezpečení čerstvej vody pre zavlažovací systém ryžových polí na ostrove. Podobne ako  Pura Ulun Danu Bratan je tiež zasvetený bohyni vody – Dewi Danu, ktorá má podľa balijského hinduismu na svedomí dostatok či nedostatok vody v riekach a zavlažovacom systéme po celom ostrove.

Gunung Kawi -  hinduistický chrámový komplex pochádzajúci z 11. storočia a nachádzajúci sa v meste Tampaksiring juhovýchodne od mesta Ubud. Komplex pozostáva z 10 svätýň vytesaných do útesu.  Tento monument je venovaný kráľovi Anak Wungsu z dynastie Udayana a jeho obľúbeným kráľovnám.

Gunung Agung -  posvätná hora ostrova, ktorá je so svojimi 3.142 metrami zároveň najvyšším bodom ostrova. Naposledy vybuchla po dlhej odmlke v roku 1963. Roztavená láva sa rozliala po svahoch, dediny vzplanuli, úroda bola zničená a západ a sever ostrova bol zadusený pod vrstvou popola. Zahynulo vtedy takmer 2.000 ľudí. Okrem toho mala táto udalosť pre balijcov ešte väčší význam preto, že ku katastrofe došlo v dobe, kedy slávili Eka Dasa Rudra, najväčšia z ich posvätných slávností, ktorá sa koná len raz za sto rokov.

Uluwatu -  hinduistický chrám

Kuta -  komerčná pláž v tesnej blízkosti Denpasaru, na ktorej si prídu na chuť všetci all inclusive positivci, ktorých zrovna nezožrali traja šváby na letisku..;)

 

Lombok

        Ostrov Lombok je jedným z ostrovov Lesser Sundas Islands. Od ostrova Bali ho delí Lombocká úžina a od ostrova Sumbawa zasa úžina Alas. Ostrov je podstatne menší v porovnaní s Javou ale aj s Bali ,s priemerom 115 km na dĺžku a 80 km na šírku. Celý ostrov je predelený na dve časti pohorím, ktorého dominantou je vulkán Rinjani. 

Ostrov je zaujímavý najmä rozmanitosťou druhov, nakoľko sa tu stretá vplyv ázijskej a už aj austrálskej flóry a fauny. Typickými na ostrove sú najmä mohutné palmy a zo zvierat predovšetkým opice, jelene a divé prasatá. V porovnaní s Bali je to však už poriadna divočina, kde hľadať slušnú toaletu je ako hľadať ihlu v kope sena... Človek má aspoň možnosť naplno sa zžiť s miestnymi podmienkami ;) menej úsmevné, najmä pre milovníkov zvierat sú mimoriadne vyhladované psy a mačky, ktoré asi v snahe ušetriť čo najviac cennej energie žijú v krásnej harmónii. Je preto dobré mať pri sebe nejakú tú horalku či piškót navyše, čo tieto chúďatká mimoriadne ocenia..=(

Obyvateľstvo pozostáva najmä z kmena Sasak a Malay. Okrem toho sa tu tiež možno stretnúť so všadeprítomnými šikmáčmi, najmä okolo hlavného mesta ostrova – Maratam, a na západnej časti ostrova tiež s balijcami. Sasakovia sú už, podobne ako na Jáve prevažne moslimovia, vzhľadom na odľahlosť a zaostalosť tohto regiónu je však naďalej ich viera značne ovplyvnená animizmom.

 

Lokalita: West Nussa Tenggara

Hlavné mestá: Mataram - capital

Turistické centrá: Senggigi (2-3 km od Mataram)

Okolité ostrovy, ktoré sa oplatí vidieť: The Gillis, Trawangan, Meno, and Air, Gilli Nanggu, Moyo Island

Transport:

• trajektom (public ferry) z Bali (spojenie medzi mestami Padang Bai/East Bali – Lembar/West Lombok (28 km od Mataram) – každé dve hodiny 24 hodín denne (trvanie 4-5 hodin) a Labuan Kayangan/East Lombok – Pototano/West Sumbawa (trvanie 1,5 hodiny)) - najlacnejší spôsob prepravy (cena na trase 31.000,- Rup (2,50 EUR))
• rýchloloď (Blue Water Express, Gili Cat Fastboat alebo Eka Jaya) – je asi dvojnásobne drahšia ako let, ale odporúča sa pre cieľovú destináciu Gili Trawangan, naopak neodporúča sa tehotným ženám a deťom do dvoch rokov veku;
• shuttle bus – turistami najčastejšie využívaný spôsob prepravy, v cene lístku je aj trajekt a minibus nás odvezie až do cieľovej destinácie, väčšinou sú to ale staré zdechliny bez klimatizácie a závesu na oknách, takže sa tam nadobro upečeme, cena závisí od trasy. V Lembar treba ísť na autobusovú stanicu Manadalika bus station a nasadnúť do Tanjung bus do Pamenang.

 

What to see:

Gunung Rinjani  -  najväčšia indonéska sopka (3.726 m), okolo ktorej sa rozprestiera národný park o rozlohe 41.330 ha. V jej krátere sa nachádza úžasné jazero Segara Anak ako aj stále aktívny vulkán Gunung Baru (2.363 m.n.m.). Posledná erupcia tejto sopky bola zaznamenaná v roku 1994, dôkazom čoho je stále čerstvá láva a síra okolo vnútorného krátera. Národný park je pokrytý hustým lesom a priemerný ročný objem zrážok je cca. 3.000 mm. Horúce pramene neďaleko krátera sú vyhľadávaným miestom pre ich liečivé pramene. Mt. Rinjani National Park leží v zóne, kde sa fauna a flóra juho-východnej Ázie premieňa na typicky austrálsku. Vďaka tomu možno v parku nájsť veľké množstvo rozmanitých rastlín a zvierať.

Nástupný point pre trek je turistické centrum Senaru / Rinjani Trek Centre. Turisti majú v zásade k dispozícii voľbu medzi dvoj a trojdňovým trekom, pričom len trojdňový umožňuje výstup až na úplný vrchol Gunung Rinjani poskytujúci neuveriteľný výhľad až ku Gunung Agung na ostrove Bali. Trojdňový trek, ktorý je rozhodne jednou z najdrahších atrakcií indonésie, by si určite nemali nechať ujsť všetci milovníci turistiky, ktorí sa prišli do Indonésie trocha zapotiť. Agentúra ponúka v balíku noc v „home stay“ pod čím treba chápať veľmi jednoduché chatky v záhradách domáceho podnikavého obyvateľstva s katastrofálnymi sociálnymi zariadeniami, takže na výdatnú poslednú sprchu pred odjazdom treba rýchlo zabudnúť a následne trojdňový trek, počas ktorého Vás bude sprevádzať skúsený sprievodca s obstojnou úrovňou angličtiny a na dvoch turistov jeden nosič, ktorý nesie úplne všetko. Od stanu, spacáku a karimatky, cez jedlo a variče, ovocie, vodu až po čokoládové tyčinky, ktoré na vrchole využijete ako nikdy predtým. Trikrát za deň sa zároveň nosiči menia na kuchárov, ktorí sú schopní vyčarovať perfektné vysokohorské menu. Túra je to nádherná, v daných klimatických podmienkach mimoriadne náročná, ale určite stojí za to!

Senaru – dedinka nachádzajúca sa asi 2,5 hodiny autom od Mataram alebo Senggigi je hlavným vstupom do národného parku Mr. Rinjani. Je známa ako studená horská dedinka plná kvetov rozprestierajúca sa na pahorku nad mestom Bayan. Senaru ponúka turistom ubytovanie v jednoduchých domčekoch (losmen) a množstvo drobných reštaurácií ponúkajúcich miestne kulinárske špeciality. Najznámejšia dedinská atrakcia je Sendang Gila, vodopád nachádzajúci sa v nadmorskej výške okolo 600 mnm asi 20 minút chôdze chodníkom od Senaru. Ďalší z trojice vodopádov nachádzajúcich sa v okolí dedinky, Tiu Kelep, je vzdialený asi hodinu chôdze od Sendang Gila. S týmto vodopádom sa spája miestna povera, že zakaždým ako sa v ňom človek okúpe, omladne o jeden rok. Tretí vodopád Koko´ Putih je určený výlučne pre skutočných skalolezcov s miestnym sprievodcom a potrebným vybavením.

Gili Air, Meno a Trawangan -  jedna z najpopulárnejších destinácií, ktorá zaručene uspokojí požiadavky tak horalov ako aj all inclusive positivcov. Tieto tri malé ostrovy sú dostupné najmä z Bali rýchloloďou, alebo miestnou loďkou z mestečka Bangsal na Lomboku. Biely piesok, krištáľovočistá voda, koralové útesy a najlepšie miesto pre šnorchlovanie s množstvom koralov a obrovských korytnačiek. Mimoriadnou zvláštnosťou na týchto ostrovoch je, že tu nenájdeme žiadne autá ani iné motorom poháňané dopravné prostriedky. Ako spôsob prepravy sa tu využívajú najmä tzv. cidomo ťahané koňmi. Populárne na ostrove je tiež požičiavanie si bicyklov, vďaka ktorým človek získa nezávislosť a môže si celý ostrov v pohode obehnúť za pár hodín. Zaujímavosťou ostrovov je tiež to, že tu nie je policajná stanica ani pošta, napriek tomu krádeže sú vďaka závislosti na turistickom ruchu veľmi sporadické.

Najmenším a zároveň najbližší k pevnine je Gili Air, vďaka čomu je aj menej precpaný ľuďmi a spĺňa tak predpoklady tropického raja. Naproti Gili Meno či Trawangan, kde miestni podnikaví obyvatelia donekonečna dobiedzajú na pláži v snahe predať všetko, čo sa len dá na štýl talianskeho „Kokoooo kokobeloooo“, je kľud na Gili Air neuveriteľný. Tí, ktorí sa odhodlajú na Rinjani trek tiež ocenia možnosť dať si po troch mimoriadne náročných dňoch pri západe slnka miestne pivečko Bintang a kochať sa výhľadom na vrchol Gunung Rinjani v oblakoch.

Kuta Beach  -  tvorená takmer uzatvoreným kruhom jemného korálového piesku s celým radom zálivov. Dve hlavné oblasti sú Segara a Tanjung Aan. Kuta beach je dnes jednou z najpopulárnejších pláži na ostrove Lombok. Napriek tomu, že v súčasnosti tvorí centrum turistického ruchu celého južného pobrežia ostrova, naďalej ostáva prispatým miestom s minimálnym počtom stáleho obyvateľstva. Nachádza sa asi 1,5 hodiny cesty autom od Senggigi. Kuta a jej okolie je tiež známe ako jedno z najlepších miest na surfovanie v celej juhovýchodnej Ázii.

 

Flores

        Názov ostrova Flores je portugalský a v preklade znamená „kvet“, čo stelesňuje krásy tohto ostrova. Tento dlhý ostrov ležiaci medzi Sumbawou a Timurom je pokrytý aktívnymi ako aj v súčasnosti nečinnými sopkami a horami (najvyšší vrch meria 2.399 m), ktoré ho rozdeľujú na niekoľko oblastí s vlastným jazykom a tradíciami. Na ostrove prevláda kresťanská viera, ktorá odráža silný európsky, a najmä portugalský, vplyv. Portugalskí obchodníci a misionári priplávali na Flores v priebehu 16. storočia a ich vplyv je dodnes zreteľný vo floreskom jazyku, kultúre ako aj náboženstve.

Popri turistickom ruchu je základom floreskej ekonomiky, podobne ako aj ekonomiky celej Indonézie, najmä poľnohospodárstvo, rybolov a pestovanie morských rias. Základnou surovinou je predovšetkým ryža, sladké zemiaky a kukurica. Významným vývozným artiklom sa v období posledných rokov stala floreská káva.  

Západné pobrežie ostrova je jedným z mála miest, kde vo voľnej prírode možno nájsť komodské varany. Národnou zvláštnosťou sú aj floreské obrovské potkany (dúfam, že nebudeme mať tú česť sa s nimi zoznámiť). Ostrov Flores, predovšetkým jeho severné pobrežie (turistické centrá Maumere a Riung), je vyhľadávaný najmä pre potápanie či šnorchlovanie. Korálové útesy sú však v súčasnosti poškodené najmä vplyvom silnej tsunami z roku 1992, rybárov, ktorí na lov rýb používajú bomby ako aj ziskuchtivých domorodcov, ktorí predávajú turistom mušle.

Tip: treba sa opýtať hocijakého rybára v prístave Labuan Bajo a hodinu plavby loďou odtiaľ sa nachádza maličký ostrov s malými bungalovmi priamo na pláži, proste raj na zemi..;) v záujme zachovania anonymity tohto miesta, akých na zemi asi už moc neostalo, nebudem menovať. Potenciálnym návštevníkom však odporúčam zásobovať sa vlastnými zásobami jedla, ak plánuje ostať na ostrove viac dní, pretože miestna reštaurácia, ktorá je na ostrove jediná celkom zjavne Jamiemu Olivierovi konkurovať nemôže..;) Pre potreby alkoholickej časti posádky poznamenávam, že na ostrove sa dá dobre nadžombať z miestneho palmového vínka Balok alebo Tuak. Mimoriadne odporný ekrazit je tiež Arak, ktorý miestni predávajú ako víno ale v porovnaní s naším poňatím vína má asi 40% a len sťažka by sme hľadali jemnú vôňu mandlí a neviem čoho všetkého, čo dobrému someliérovi prijde na um pri dôkladnom preskúmaní stopkatého pohára plného kvalitného moku. Namiesto toho vám miestny borec prinesie v pohári nápadne pripomínajúcom „horčičák“ dva deci niečoho mimoriadne odporného, čo smrdí ako tri dni zabudnuté použité ponožky v sáčku. Hrúza a des je slabé slovo...;)

 

Lokalita:  East Nussa Tenggara Islands (Flores, Sumba, Timur)

Hlavné mestá: Maumere, Labuan Bajo

Okolité ostrovy, ktoré sa oplatí vidieť: Alor, Timor, Rote, Sabu, Sumba

Transport:

• rybárska loď – využívaná najmä pri návšteve ostrovov Komodo a Rinca (nástupný bod je mesto Labuan Bajo)
• trajektom (public ferry) – trajektom, resp. loďou sa dá dostať na ostrov z Bali, prip. ostrovov Gili, pričom cesta vychádza podstatne lacnejšie ako cesta lietadlom. Treba si však dobre rozmyslieť, či štvordňová cesta výletnou loďou s organizovanými zastávkami pre všetkých je to pravé orechové...,
• lietadlo – najlacnejšou vnútroštátnou leteckou spoločnosťou je spoločnosť Merpati, podľa informácií dostupných v našich masovokomunikačných prostriedkoch však vraj táto letecká spoločnosť má odobratú licenciu. Napriek tomu lieta, a my sme s ňou počas dvoch letov nemali žiadny problém. Letisko v Labuan Bajo je mimoriadne zaujímavé vzhľadom na to, že namiesto pohyblivého pásu, pri ktorom by sa vám krvi nedorezal či váš batoh úspešne docestoval s vami, vám na tomto najväčšom letisku ostrova podávajú batožinu cez okienko rovno z pristávacej plochy, v hale by ste márne hľadali jediný suvenírshop či informačné centrum.

   

What to see:

Keli Mutu vulcano -  najväčšia turistická atrakcia na ostrove, nachádzajúca sa v oblasti ´Ende distict´. Predstavuje malú sopku (1.639 m) so skupinou troch kráterových jazier, ktoré v pravidelných intervaloch menia svoju farbu. Západné jazero Tiwi Ata Mbupu (Jazero starých ľudí) je permanentne modré. Tiwu Nua Muri Kooh Tai (Jazero mladých mužov a žien) ako aj Tiwu Ata Polo (Začarované jazero), ktoré zdieľajú spoločnú stenu krátera, menia pravidelne svoju farbu zo zelenej na červenú. Keli Mutu je vďaka svojej jedinečnosti v súčasnosti zaradené medzi národné bohatstvo Indonésie.

Hora sa nachádza za Mount Kelibara, vo Wolowaru District v Ende, v regentstve Central Flores.

• nástupný point pre trek je mesto Moni / Ende

   

Cunca Wulang – vodopády nachádzajúce sa v západnej časti Flores, sú ideálnym miestom pre canyonig.

• Swisscontact WISATA (Adventure & Spirit) - spoločnosť špecializujúca sa na treky, lozenie po sopkách a canyonig
• lokalizácia: niekde na polceste medzi Labuan Bajo a Ruteng

Labuan Bajo -  mesto nachádzajúce sa na západnom cípe ostrova a je využívané ako dopravná tepna pri vstupe na ostrov Flores trajektom z Bima Sumbawa ako aj z Denpasaru a niektorých miest Sulawesi a Bumba. Mesto má tiež letisko využívané pre domáce lety vrámci Indonésie. Predstavuje tiež nástupný bod pre návštevu ostrovov Komodo a Rinca, ktoré je tiež turistami navštevované pre výborné podmienky na potápanie a ako domov veľrybích žralokov.

 

Komodo

        Ostrov Komodo sa rozprestiera na 390 km² a má len niečo cez 2.000 obyvateľov. Obyvatelia ostrova sú potomkami trestancov, ktorí boli po uznaní za vinných vyhnaní do exilu. Oblasť ostrovov Komodo a Rinca, nesúce spoločný názov Komodo National Park, sú turisticky vyhľadávané najmä pre mimoriadne možnosti potápania, ako aj pre výskyt unikátnych živočíšnych druhov. Najznámejšími potápačskými lokalitami sú Manta Alley, Tanjung Loh Sera, Langkoi Rock, Batu Tiga, Batubolong, Tatawa Besar, Karang Makasare, Crystal Rock a Castle Rock).

Lokalita: East Nussa Tenggara

Okolité ostrovy, ktoré sa oplatí vidieť: Rinca

Transport:

• vstupnou bránou na ostrovy Komodo aj Rinca je prístavné mesto Labuan Bajo na ostrove Flores

What to see:

Komodo Dragon -  najväčší žijúci jašter na svete, ktoré dorastajú do priemernej dĺžky 2-3 metre a dosahujú váhu až 70 kg. Najväčší žijúci jedinec bol dlhý 3,13 m a vážil 166 kg! Varany majú chvosty rovnako dlhé ako telo a v papuli na turistov číha 60 zubov a hnusný dlhý žltý jazyčisko. Našťastie nemajú moc dobre vyvinutý čuch, napriek ich pomerne dobre viditeľným ušiam, ale vidia do vzdialenosti až 300 m, ale v noci nevidia ani prd.  Rozhodujúcim zmyslovým orgánom, ktorý varany používajú  ako chuťový a čuchový orgán, je ich jazyk. S pomocou priaznivého vetra a vďaka zvyku pohupovať hlavou pri chôdzi zo strany na stranu sú schopní detekovať zdochlinu vo vzdialenosti 4 - 9,5 km.

Gigantická veľkosť komodských varanov je pripisovaná skutočnosti, že na ostrove sa nenachádzajú žiadne ďalšie mäsožravé zvieratá. Posledné štúdie však poukazujú na to, že obrovské varany predstavujú vlastne pozostatok populácie obrovských plazov, ktoré kedysi žili na území Indonésie a Austrálie, ale väčšina z nich vymrela po kontakte s modernou civilizáciou. Túto teóriu potvrdzujú tiež pozostatky veľmi podobné komodským varanom, ktoré boli objavené na území Austrálie a ktorých vek sa odhaduje na viac ako 3,8 milióna rokov.

Veľkosť komodských varanov predurčuje ich dominantné postavenie v ekosystéme v ktorom žijú. Zdrojom ich jedálničku sú najmä zdochliny, sú však tiež schopné uloviť si živú korisť akou sú napríklad bezstavovce, vtáky či menšie druhy cicavcov. 

Komodské varany, podobne ako aj iné druhy jašterov, vyhľadávajú najmä suché a teplé miesta, typickým prostredím pre život sú najmä suché otvorené trávnaté plochy, savany ako aj tropické lesy s nízkym porastom. Vzhľadom na skutočnosť, že varany nemajú vyvinuté príliš dobré nočné videnie, sú aktívne najmä cez deň, aj keď  miestami vykazujú aj nočnú aktivitu. Sú to prevažne samotárske zvieratá, ktoré sa stretávajú výlučne pri párení alebo kŕmení. Popri rýchlemu behu (až do 20 km/h) sú tiež schopní zanoriť sa až do 4,5 metra. V mladosti sú tiež vďaka svojim pazúrom schopní tiež loziť po stromoch, takže nešťastník turista nemá kam prchnúť =) V dospelosti sú však ich pazúry príliš veľké a nepraktické pre lozenie po stromoch, preto sú využívané najmä pri love. Varany sú tiež schopné postaviť sa na zadné nožky, k čomu im pomáha silný chvost. Ako úkryt pred slnkom si varany vyhlbujú diery do zeme, v rozlohe 1 – 3 metre.

Párenie varanov prebieha v období máj – august, a samice následne v priebehu septembra nakladú okolo 20 vajec. Tie sa vyvíjajú až 7-8 mesiacov a po uplynutí tejto doby sa vyliahnu malé varančatá, ktoré sú v počiatočnom štádiu svojho života veľmi zraniteľné, preto prebývajú najmä v dutých stromoch, ktoré ich chránia pred predátormi a najmä dospelej populácii varanov s kanibalistické sklonmi. Malý varan rastie 3-5 rokov do dospelej veľkosti a následne sa dožíva až 50 rokov.

V súčasnosti sú komodské varany zapísané do zoznamu ohrozených druhov živočíchov a sú chránené indonéskymi zákonmi. Za účelom ich ochrany bol tiež zriadený Národný park Komodo

• popri Komode sa tieto jaštery vyskytujú aj na ostrovoch Rinca, Flores a Gili Motang,
• pri výlete za varanmi zväčša miestny sprievodcovia kúpia zabitú kozu, ktorá sa nastraží ako návnada. Negatívnym dôsledkom tohto v podstate pravidelného prísunu potravy je však skutočnosť, že varany postupne strácajú svoj lovecký inštinkt a strach z ľudí,
• pri návšteve ostrova sa neodporúča jasné farebné oblečenie, najmä červenú, ktorá môže vo varanoch vyvolávať lovecké pudy.